Bodensee
Nebo sa zaplnilo oblakmi, a keď sa na obzore zjavovala diaľka, vravela som jej – Už nechcem! A predsa diaľka pristupovala ku mne, nebo sa približovalo v kvapkách dažďa a na dlaň ku mne chodil na kus...
View ArticleOstrov Kiži
Tomu, čo držal v náručí vodu, sa triasli ruky, a preto nastal dážď. Spevnený únavou vody, čo sa tak veľmi chcela dotknúť zeme a z nízkych oblokov oblakov zoskakovali kvapky, akoby sa viac necítili...
View ArticleMurmansk
Málo si spalo, vtáctvo, v týchto bielych nociach. Ešte v neskorý večer ťa na nábreží kŕmili deti – nastáva ráno, a ty už znovu vyspevuješ pod svetlejúcou oblohou za oknami.
View ArticleNečakane krásne Moldavsko
Otvorila som mnoho kníh, ale nijaká sa mi nezdala dostatočne hlboká, lebo to, čo som v skutočnosti chcela počuť, bolo moje vlastné srdce.
View ArticleNormandia. Bretónsko.
Nachýlilo sa leto ako sa nachyľujú snehom a plodmi obrastené stromy, a nikto si neželal jeseň. Jeseň krvácajúcu ako rana otvorená, jeseň ako čosi neznáme, bolestné a nechcené, čoho sa treba báť, jeseň...
View ArticleCyprus
Myslela som si, že položím dlaň do mora a precítim, že na jeho druhom brehu je vojna, ale srdce nechcelo myslieť na vojny, a namiesto toho každou čiastočkou preciťovalo Cyprus.
View ArticleMonastier Valaam
Aká vzácna je ľudská duša, keď má o ňu záujem sám Boh i sám diabol, a predsa akoby človek stále čakal čosi viac, čosi mimoriadne, slávu života, hoci k nemu už dávno prišla tá najvzácnejšia návšteva.
View ArticleOstrov Konevec
Hoci už len zo samotného faktu stvorenia a prítomnosti krásy vo všetkom by si zasluhovali rovnakú pozornosť všetky miesta na svete, predsa zostáva ostrov Konevec na Ladožskom jazere v tieni známejšieho...
View ArticleOblaky nad Poľskom
Čakala som, že to bude taká istá zem, veď stačilo prejsť Tatry a zdalo by sa, že sú to stále tie isté údolia, tie isté veže, zvonenie zvoncov, rytmický cval koní, lúky, kvetena a na jeseň opadané...
View ArticlePovýšenie Sibíri (Jekaterinburg, Alapajevsk - miesta umučenia Romanovovcov)
Vlak zabrzdil a Stepan Iľjič sa prebral z dlhého zamyslenia. Nad domami rozoznal obrysy „Veľkého Zlatoústeho“ – ako volali zvonicu miestneho kostola a priečelia stanice so štukatúrami do tvaru...
View Article"Električka" do stanice Albaba. Tatarstan.
Vo farbách stlmených hmlou a v neustálom obnovovaní a opakovaní sa, ktoré je také dôležité pre vznik umenia, sa nad sútokom Kazanky a Volgy vynárala Kazaň.
View ArticleO salutaris Hostia
Cez takmer nebadateľné štrbiny v okenných rámoch prenikal vietor a plameň sviec sa mierne skláňal pod jeho prúdením. Možnože takto sviece pripomínali klasy a steblá, čo nik nedolomil, no možno ani ich...
View ArticleMenej známe miesta Leningradskej oblasti
Ani neviem, akou farbou tečie krv, keď porania ticho a či sú stopy v snehu umením, keď mi občas umenie pripadá práve tak. Zbytočné slová, zbytočné jazvy, zbytočné riadky – nie iných, ale moje – zbytočné.
View ArticleKorunný princ a kňaz Georg Saský – odporca nacistického režimu
Významovú príbuznosť slov „knieža“ a „kňaz“ v sebe spája postava saského princa Georga z rodu Wettinovcov (1893-1943), ktorý bol prenasledovaný Gestapom.
View ArticleBlahoslavený Alojs Andricki ako príklad nacistického prenasledovania kňazov
V septembri 2016 bol blahorečený ako mučeník kňaz Engelmar Unzeitig, sudetský Nemec, rodák z Hradca nad Svitavou. Engelmar Unzeitig, prezývaný i Anjel z Dachau, bol jeden zo stoviek kňazov...
View ArticleZa veternými mlynmi (Castilla y León, Castilla-La Mancha)
Nad vrstvou oceľovosivých oblakov sa rozprestieralo svetlo, akoby sa v tých končinách rozliehalo celé svetelné jazero a jeho lúče prenikali na zem, akoby to bol vodopád alebo pramienky vody,
View ArticleNižný Novgorod
Chuť kôpru a dážď, nemilí ľudia pohŕdajúci mojím prízvukom, a naopak, milí ľudia ochotní pomôcť, nadoblačné slnko a pod oblakmi apríl a mlčiaci vlak, na rukách ktorého som navštívila i opustila Nižný...
View ArticleSedem mostov mesta Kráľovca. Kaliningrad a Kuršská kosa.
V tom meste viedlo na ostrovy na rieke Pregole sedem mostov a európski intelektuáli riešili záhadu, ako ich prejsť, až kým im svojím grafom nedal odpoveď Leonhard Euler. V tom meste sa narodil i zomrel...
View ArticleKde ťažili petrohradský mramor (Ruskeala)
Nad prameňmi boli postavené drevené striešky, akoby to boli domy, kde prebývala voda a pod lesom ešte ležal sneh unavený z ubiehajúceho času. V chumáčoch žltých tráv som videla schúlené líšky, ale bolo...
View ArticleZa vojvodinskými Slovákmi
Vo svete, kde je miesto pre všetko – pre každú teóriu, propagandu, bizarnosť či škandál... Prečo by teda vo svete nemohol byť priestor aj pre slovacitu a Slovákov.
View ArticleSolovecké ostrovy – „Moja najvyššia univerzita mravnosti“ (akademik D. S....
Na línii oceľovomodrého mora sa zjavila loď a ako za dávnych čias vybehli na breh dospelí i veselé deti povzbudzované jej trúbením.
View Article„A keď tam pôjdeš, zapleť si vlasy...“ – Ruský Kaukaz
Otvárala sa predo mnou cesta, ktorú nepoznám, lemovaná kukuričnými poľami v júlových lúčoch slnka s farbou lipového medu, a nik presne nepovedal názov miesta, kde zastaví naša maršrutka,
View ArticleÍrsko nad smaragdovou trávou
Vrbovky a žlté buriny boli dôkazom toho, že ešte žijem, že sa svet nezrútil, aj napriek všetkým ľudským zlyhaniam. Spod zvlnených kopcov pred Belfastom vybiehali sivé kone. Pod nohami im žiarila...
View ArticlePskovščina. Poklady Pskovskej oblasti.
Zas vyplávala ako ponorná rieka na hladinu krajiny jeseň. Akoby niesla sama sebe vlaňajší odkaz alebo štafetu, objavovali sa jej znamenia už na plodmi obsypaných jabloniach, ako jej predvoj chodil...
View ArticleZa Vami, Alexander Sergejevič! (Puškinskije Gory)
Vždy som si myslela, že nemožno dať väčší dar, než samého seba. Že človek môže z úcty darovať nejakému miestu kúsok svojho vlastného života, svoju návštevu.
View ArticleOčarenie Denisa Diderota
V to ráno vyšlo nad Parížom oblé, žiarivé slnko a jeho svetlo zaplavovalo mesto v nasledujúcich hodinách tak, že ľuďom vstupovali do očí slzy, až bolo ťažko rozlíšiť, či je to kvôli onomu slnečnému...
View ArticleMonastier Kirilla Belozerského, Vologda, Tichvin
„A gde-to v provincii vy uže pobyvali, devuška?“ pýtajú sa ma občas Rusi a ja prikyvujem na znak súhlasu, lebo som už okúsila rozdiel medzi „zabrošennymi“, nepovšimnutými krajmi a medzi noblesným...
View ArticleLevašovo. Pamätný cintorín obetí stalinských represií.
Niekoľko mesiacov som sa s pravoslávnou cestovnou kanceláriou pokúšala dostať na pamätný cintorín v Levašove – miesto masových popráv obetí stalinských represií. Márne. Bežní Rusi poznačení konzumným...
View ArticleButovský polygón. Miesto masových popráv 1937-1938.
Na okraji Moskvy leží mlčiace Butovo a v ňom odpočíva prach tých, čo zahynuli rukou boľševického režimu. Mnoho démonického zla. Mnoho svätosti. Lenže pamätníky obetiam komunizmu nie sú navštevované ako...
View ArticleKrásny sklad
Keď som prechádzala po nábreží admirála Makarova vo vzácnych slnečných mrazivých dňoch, keď sa sneh trblietal tak, až sa človeku zdalo, že sa nachádza v diamantovej komnate...
View ArticleZa bielym tichom Fínska
Fínsko bolo uložené na severe Európy ako trinásta komnata – neznáma komnata, na ktorú sa tak trochu zabudlo. Hoci toľko ľudí miluje či obdivuje Fínsko, predsa len málokto myslí denno-denne na Fínsko...
View ArticleSpomienka (nie) na poldeň v Holandsku
Dážď padal tak, až sa zdalo, že ktosi pochoduje po uliciach, nachvíľu prikryl svet ako hustá tmavá opona alebo iba ako jej strapce. Až sa roztiahla, svet začal nové dejstvo – dejstvo jari s pôdou...
View ArticleDejiny petrohradského roku I. (Leto)
Zdalo by sa – koľká to trúfalosť založiť mesto. Na jednej strane je človek povolaný spravovať svet, zasadiť strom, položiť základný kameň, založiť rodinu, udrieť prvý tón. No mesto? Založiť mesto?
View ArticleDejiny petrohradského roku II. (Jeseň)
Už podľa nastupujúcej tmy sa pozná petrohradská jeseň. Jeseň, ten vzácny hosť, čo spolu s jarou trvá iba okamih. Po nej nenastáva zima, no to zdĺhavé, mračné, veterné, chladné a daždivé obdobie –
View ArticleDejiny petrohradského roku III. (Zima)
Pamätala som si jasné dni prežiarené slnkom, keď po uliciach chodili ľudia s tvárami olemovanými kožušinou a cez žiarivé lúče stúpala z ich úst para ako symbol života,
View ArticleDejiny petrohradského roku IV. (Jar)
Keď teplý vietor zvlní hladiny jazierok v parkoch tak, akoby voda mala vrásky, prichádza s jeho závanom petrohradská jar.
View ArticleNad textom
Zdalo by sa, že v texte je schovaný život. A predsa keď vstávam od textu, čudujem sa a žasnem, koľko je za oknami života. Ako mi slnko dopadá na ruky, ako sa pozvoľna premieňajú ročné obdobia,
View ArticleTelecké jazero (Altaj)
Dotknem sa jazera – predsa som to ja. Nemôžem uveriť, že ešte žijem. Že život nezmizol za toľkými spoločenskými konvenciami, za toľkými nánosmi, premáhaním, pracovným vyčerpaním, za toľkými predsavzatiami
View ArticleŽivot pri Alaudinskom jazere (Tadžikistan)
Hory sú živel a tu sa všetko deje podľa ich poriadku. Asi je tak tomu i v mestách, i mestá sa musia podriaďovať svojej polohe či nadmorskej výške, no hory, mohutné hory, v lone ktorých je človek sám,
View ArticleVýstup na Alaudinský priesmyk (3800 m n.m., Tadžikistan)
Človek potrebuje stúpať a niečo dosiahnuť, aby sa posunul ďalej, hoci aj pomalé vnímanie navonok statickej skutočnosti a hlboké vciťovanie sa do druhých ľudí predstavuje ešte väčší rast, stúpanie do...
View ArticleSamarkand
Poznala som ho najprv z Holanovej básne. Netušila som ani, kde presne leží, len jeho meno znelo ako zosobnenie orientu.
View ArticleKeď kvitnú púštne ornamenty (Uzbekistan, Chiva)
Uháňali vlaky a okolo nás uzbecké slová, a za oknom púšť, púšť, živá púšť – a vychádzajúce slnko ako jej plod, ktorý sme sa ponáhľali uvidieť cez vŕzgajúce okno vagónu.
View ArticleBludná bielohviezda
Rozkvitla jarná hviezda ako čerešňový kvet. A ja už neviem, či jarná, či ranná, či večernica, či veternica – tu sa všetko prelínalo: kvet, svet, svit i svetlo, lux a locus, akoby svetlo sveta vedelo...
View ArticlePriatelia Andy
Čakala som na „gong“, ktorý by spustil písanie, ale tu rytmus udávalo ticho a hory, kde všetko plynulo podľa svojho poriadku.
View ArticleKde zlatne Strieborná rieka (Uruguaj)
Na prste sa mi lesklo zrnko piesku z Uruguaja, kde nad hlavami ľudí svietili Blíženci a Kentaurus a kolibríky pili z kvetov koruny ceiba speciosa.
View ArticleBuenos Aires
Mesto malo šarm ako v čase, keď vládol Juan Domingo Perón a na peróne vypravili tmavomodrý vlak. Aspoň tak si idealizujeme, čo uplynulo, v prístave príjazd bielych lodí a v nich nádej, budúcnosť i...
View ArticlePod oblúkom veľkej vody. Vodopády Iguaçu.
Keď sme vystúpili z lietadla, obklopilo nás tropické teplo a pocit, ktorý som poznala len zo skleníka botanickej záhrady. Prach červenej pôdy na vozovke
View ArticleLeto
Akoby existovalo zvláštne príbuzenstvo medzi človekom a letom, dostávame najviac životnej energie v tomto období. Zdalo by sa to absurdné – veď človek neprestáva byť človekom, ani keď pôda vonia...
View ArticlePútnické impresie od Vladivostoku po Lisabon
Pred rokom vyšli Pútnické impresie Európou a Ruskom - kniha lyrických cestopisov po všetkých európskych krajinách od Lisabonu po Vladivostok. Základom boli práve články uverejnené na tomto blogu sme.sk
View ArticleHelgoland
Aj naše kontinenty sú ostrovmi, a predsa pociťujeme malú plochu zeme ohraničenú vodou ako čosi existenciálne, kde si väčšmi uvedomujeme vlastné bytie i vznik pevniny, akoby boli ostrovy vzorkou zeme i...
View Article
More Pages to Explore .....